Vitajte po dlhšej dobe opäť pri blogu zo série BTS. Dnes si čo to prečítate o BTS na Festivale Letectva, ktorý sa konal po 9 rokoch opäť na piešťanskom letisku. Konalo sa tak na počesť 100. Výročia smrti Milana Rastislava Štefánika. Viac o podujatí sa dočítate na webe ihashtag.eu, kde nájdete aj celú fologalériu z podujatia. 

Ako sa dostať s fotoaparátom na podujatie? 

Možnosti boli hneď dve … kúpiť si vstupenku alebo žiadať o novinársku akreditáciu. Proces akreditácie bol viac menej jednoduchý – zverejniť všetky tlačové správy o podujatí a vyplniť základné údaje – meno, kontakt, názov redakcie … 

My sme zvolili druhú možnosť, teda žiadať o press akreditáciu aby sme sa dostali aj do ‘zakázaných miest’ pre návštevníkov. Akreditácia nám bola schválená, no okrem VIP parkoviska a teda vstupu zdarma sme nič viac nezískali – alebo aspoň nám to usporiadatelia-brigádnici nedovolili. 

Vstup s akreditáciou…

Vstup sme mali vyhradený cez hlavné parkovisko letiska, na ktoré smerovali aj všetky smerové tabule či už z mesta alebo z Hornej Stredy. Mapka bola nakreslená prehľadne a tak nemali problém sa dostať dnu ani neznalci vstupov na piešťanské letisko. Na bráne sme sa preukázali vytlačeným mailom schválenej akreditácie a nasmerovali nás na VIP parking – ako inak na rozbitej tráve, ale našťastie bolo vlhko a pár dní pršalo takže požiare nehrozili. Na parkingu nás už birgádnici zaparkovlai na voľný flek a tak sme mohli vziať techniku a ísť dnu do areálu. Na vstupe sme sa preukázali opäť vytlačeným mailom, kde nás milá pani našla na zozname a vydala nám bielu pásku na ruku s označením PRESS, k tomu sme dostali program a mapku areálu. 

Zoltán Vereš, HUN

… foto point …

Keďže o pár minút od vstupu do areálu už mala začínať ukážka lietadla L-29 Delfín tak sme sa rýchlo pobrali nájsť čo najvhodnejšie miesto odkiaľ by bolo vidieť runway bez ľudí. Pôsobisko sme našli v PRESS AREA – alebo teda inak povedané PRESS stan – klasický nožnicový stan 6x3m, s jedý stolom a 2 lavičkami – ale účel splnil, i keď mohol mať aspon elektriku pre dobitie notebookov alebo akumulátorov. Po väčšine fotiek vzniklo práve odtiaľ nakoľko tam nebol dav ľudí blokujúci výhľad na nízke prelety či už Martin Šonku alebo Zoliho Vereša. 

Martin Šonka, CZE

Technika?

Čo sa týka techniky nebolo o čom, respektíve aj by bolo o čom keby je z čoho vyberať. Voľba bola jednoznačná – Canon 7D mark II s objektívom 70 – 200mm f/2.8 L. Myslel som si, že toto ohnisko bude krátke, najmä keď som videl fotografov s pevnými 300mm či 600mm objektívmi ale nakoniec by som to zhodnotil, že miestami bolo aj dlhé. Hlavne pri už spomínaných nízkých preletov, kedy sa kompozične pýtala aj zem ale ohnisko to neumožňovalo, tak ako ani odstúpiť pár metrov dozadu, kde už bol hustý dav ľudí. Ale treba sa popasovať s tým, čo fotobatoh ponúka.

Flying Bulls, CZE

Nastavenie?…

Čo sa týka nastavenie je to veľmi dobrá otázka. Našťastie počasie vyšlo relatívne pohode – pod mrakom, čo teda na jednej strane bolo dobré, na druhej strane fotky s kompozične správnym uložením slnka by neboli tiež odveci – ale snád nabudúce. Z teoretického hľadiska to vyšlo nejak na ISO 100, clona niekde medzi 5.6 – 6.3 sem tam aj 7.1 a čas okolo 1/400s pri vrtulových lietadlách pri prúdových bola hodnota času nejak okolo 1/800 – 1/1000s. 

Zoltán Vereš, HUN

Niečo na záver…

Bolo to opäť niečo nové, keďže možnosť fotiť lietadlá a teda hlavne aj tie akrobatickejšie show nie je každý deň, a pre mňa o sobne to bolo po prvé, nakoľko keď sa konali Národné letecké dni tak som o fotografii ani nechýroval, ale myslím, že niektoré kúsky podarili. V mnoho prípadoch som bol limitovaný fototechnikou – možno nejaký zlatý stredný objektív by tiež našiel využitie – ale na druhej strane aspoň viem čo v batohu chýba a po čom sa treba pozrieť. Bola to cenná skúsenosť a hlavne dobré rozcvičenie krku pri show Šonku, Vereša či Flying Bulls. 

Baltic Bees, LAT
Flying Bulls, CZE
Baltic Bees, LAT
Jan Rudzinskyj, Flying Bulls, CZE
×